sandra

Stuchol do mna a tak som sa otocila a otvorila jedno oko. V ruke stiskal maly strieborny prstienok so zelenym ockom. Vzal mi slova a tak som len cumela na ten neplanovany dar a nevedela co vlastne povedat. "Ja.. Dakujem..." a chcelo sa mi dodat.. (za co???) "Nebol drahy ak myslis na to, jenom som si myslel, ze bys ho mohla nosit, jestli bys chtela.. chcela" neviem ci ma dojala viac jeho jednoducha uprimnost alebo sladka slovenka cestina, na ktoru som vzdy mala slabost... Nasadil mi prsten na prst... v prvej chvili mi preblesklo hlavou ako ho len prevziat bez toho, aby som sa vyhla nejakej trapnej situacii, ze sa mi nezmesti na prst. No prstienok lahko vklzol na prstenik a zrazu sa mi to vsetko zdalo nenormalne smiesne... Co tu do kelu vyvadzam. "Dakujem" zopakovala som, aby nedoslo k nedorozumeniam. To ze mi prsten padol ma prekvapilo viac ako to, ze som ho prijala od cloveka, ktoreho sotva poznam. viem, ze tu v dovolenkovom raji sa nieco take dalo kupit vyslovene za par eur, ale predsa... Niekedy teda robime veci, ktore by nas za normalnych okolnosti nenapadli, ale ako povedal moj oblubeny klasik.. na to su dovolenky.