sandra

kazdu koncatinu som mu priviazala k jednemu rohu jeho velkej postele. nohy okolo clenkov obviazane biely spagatom, hladkym, prijemnym ale natolko pevnym, ze sa z neho nemohol dostat. ruky natiahnute k celu postele a povrazy na zapastiach, ktore sa s malymi uspechmi postupne zosmykovali. kontrolovala som ho po ocku, dotahovala som a upevnovala, aby sa nakoniec nemohol vysmyknut ani o kusok. ked uz lezal rozkroceny, roztiahnuty, rozplesknuty na posteli do velkeho X, vylozila som si dosku na zehlenie a pustila som sa do zehlenia. nic obycajnejsie som ani robit nemohla. 90 minut lezania na posteli... no nenechala som ho uplne bez povsimnutia. po kazdom pozehlenom tricku mohol dufat, ze sa mu budem chvilku venovat. drazdil ma svojim vystrcenym zadkom... nuz nie vzdy som odolala...

Vždy je to všetko o mne. Možno to bolo to, čo toľkých mužov odradilo od toho, aby so mnou ostali. Moja sebeckosť, pozornosť, ktorú si neustále vyžadujem, moje presvedčenie o tom, že som výnimočná tým, kto som a čo dokážem. Ale sú dni, kedy si nie som istá. Neverím na seba. Počúvam sa, čo hovorím a ohromne sa nudím. On pôjde cvičiť a vytlačí ten pocit zo seba silou. A mne zostane akási prázdnota.. niečo čo tlačí vo vnútri ale zároveň sa správa ako rakovina a požiera to zdravé, čo vo mne ostalo. Zrazu cítim, ze si nie je istý a to je pre mna... neistota... neistota je smutná ... je tvrdá ... dokonca, je zbabelá. Je to ako keby bola medzi dvoma telami dusa, ktora postupne vyprchava. Ako ked clovek zomiera, zrazu sa zmensi... je iný, jeho pokozka je iná, je svetlá a chladná... Uz to nie je clovek, ktorý ti prial dobré ráno, už to nie je ten istý pocit pokoja, ktorý prinášalo jeho horúce objatie. Už to nie je .... to ...

pride si ku nam akoze sadnut na obed... hovorim kolegyni, ze jeden znamy sa ma opytal: ako ma prekvapis? Nuz povedala som mu: v sobotu vecer mi navaris veceru. Chcem aby si pobehoval v kvietkovanej zastere po kuchyni a navaril mi. On sa rád tvári ako jeden z nas. akoze rozumie nasim problemom, pride sa s nami najest... ale musi vidiet tiez, ze pri nom ludom nechuti tak, ako obycajne...

viem, ze ich predtym vylizal, kym na nich nebolo kuska spinky a nakoniec ich v rukách pral, aby boli navonane. dokonca ich pozehlil a potom ulozil do kuska latky, aby ich ochranil pred akoukolvek spinou. robi to pravidelne a nevie sa dockat, kedy dostane dalsiu ulohu.

bez ohladu na slova

... chcem ho .. surovo a zivocisne ...

Jemu je s ňou dobre. Je zaneprázdený, žije svojou prácou. Celý život má v tabuľke. Nikdy nestrácal čas. Ani čakaním na tú pravú, ani hľadaním, neštudoval, vždy mal cieľ. Jej je s ním dobre. Je zaneprázdená, žije svojím životom. Má prácu a zamestnáva ju domácnosť. Vždy chcela nájsť niekoho, kto sa o ňu postará, s kým jej bude dobre. Mala jednoduchý cieľ. Tak sa vzali. Vyhli sa vysvetľovaniu, prečo nie sú spolu 24/7. Samozrejme, že sa ľúbia. Nali to, čo obaja hľadali. Áno, majú radi spoločne strávený čas. Na verejnosti sa ale za ruky nedržia.

Po rukach si nachadzam modriny, su naj vnutornych stranach oboch mojich stiehnien. Oci drzim ledva otvorene a citim sa, ako uz davno nie. Staci mi ten pocit, ze znovu vo mne skypela krv...

"Chci abys nosila muj prsten" prehovoril do mojho autobusoveho spanku on. Mlady elegantne nemotorny a nervozny Cech, ktoreho som spoznala par dni dozadu. Neotvorila som oci, iba som na pol huby kontrovala:"Ved ty ziadny prsten nenosis." Potichu som prelozila hlavu na druhu stranu, no znovu sa ozval. "Ja vieeem.. ale chcem abys nosila tenhle..."

... že chcem ísť do postele. Nie preto, že ma bolí hlava, nie preto, že chcem cítiť teplo postele. Niekedy mi stačí, keď viem, že tam budeš. Aj keď tam nie si. Môžeš byť na milióny kilometrov vzdialený a predsa si tam. Keď zavriem očí cítim ťa. Ako si jemne položíš hlavu na moje prsia, ako sa ma dotýkaš. Stačí, že zavriem oči... a cítim všetko čo by sa mohlo stať. Otvorene priznávam, že niekedy mi ani tvoje fyzické telo nechýba, keď viem, že myšienka na teba je dostatočne fyzická, aby ma zasýtila.

Začalo popŕchať... nič vážne, dokonca príjemné po celodennom sparne. Cítila som všetky kvapky na tvári a snažila som sa ich zbaviť. Pristúpil tesne ku mne a pobozkal mi nos. Rozpršalo sa... Voda po nás stekala a ja som začala vykrikovať, ako som cítila vodu stekať po chrbtici. Dal si dolu tričko a urobil z neho dáždnik nad našimi hlavami. Voda nás čoskoro predbehla a premočila náš provizórny pavilónik. Vtedy sme našli malú striešku, pod ktorú sme sa schovali. Zvuky dažďa silneli, mokrí sme už boli... prečkať dážď v nečinnosti sa nám ale nechcelo.

Na boku som snivala o ostrovoch a kamenitej plazi, ked som pocitila jeho ruku ako mi prechadza od krku na chrbat a znovu naspat... Ked som ho chytila za zapastie, prisal sa mi na krk, jemne ho bozkaval a hovoril: nie, macicka, dnes to nebude po tvojom, dnes si ta vezmem nezne a uplne sam....

na lasku... vcera sa on odstahoval z ich domu. dnes mali mat svadbu. z nasej chladnicky sa im vysmieva krabica kolacov... ona vypla telefon... ani jeden zo 4 rodicov netusi, co sa stalo...

Ja viem, ze si myslis, ze na teba nalieham a ze som zla, ale toto je zaciatok konca. Ja sa budem chciet citit aspon trochu milovana a ty sa budes citit, ze na teba tlacim a ja sa potom zacnem obrnovat voci vsetkemu a ty ma uz potom vobec neznesies... Ak ti na mne zalezi, nechcem to uhadnut... nikdy som nebola v hadani dobra...

PMS sa u mna ozyva zvukom hromu. Kazda bunka v mojom tele sa chysta explodovat a uz len cakam na moment, kedy si to niekto zlizne aj urokmi. Ak sa ku mne dnes niekto ozve nespravnym tonom... vrrr... a k tomu je tu este ona, ktora sa zase stazuje. Vraj sa zamilovala do nespravneho... vraj jej dokazal ako o nu stoji a potom ju nechal tak... kolkokrat som jej vravela, ze na muza sa nemoze spolahnut "say I love to to a woman you want to go to bed with and when things do not go as you want them to, just say I dont love you anymore"... Dala sa nachytat.. znovu... Bolest mi prenika do celeho tela. Citim tazke nohy a strach z toho, ze pride koniec... Napriek tomu, ze som velke dievca, robim obcas hluposti... tak ako dnes...

Prvýkrát, keď som mu prešla rukou po krku a potom ho pritlačila na zem, na kolená a dovolila mu oprieť sa o moje brucho, pocítila som zvláštnu moc, pocit, blízkosti i diaľky. Oslobodený od očakávaní a stresu z toho, čo bude. Málo žien dokáže nemyslieť na budúcnosť, svadbu, rodinu a deti v momente, kedy im muž s krásnymi rukami leží pri nohách. Možno to bolo aj tým, že som nikdy na rodinu nemyslela, stále si nie som istá, či vôbec nejaké chcem. Zmietam sa v pocite túžby, sexuálneho vzrušenia a chuti "mať ho", môcť sa k nemu priblížiť akýmkoľvek spôsobom. Urobiť to, na čo budem mať chuť. Škriabať, zatínať zuby do jeho kože a nechať ho dotýkať sa ma, potichučky krúžiť vo valčíkovom rytme po parkete, ktorý vidíme iba my dvaja.

whenever i have broke up with some guy it was because he tried to change me. so when he said something like: you should cut you hair and try to wear more trousers than skirts or you should make this or that differently ... that was and still remains a deal breaker. for me it means that im not the person he loves or even cares about. yes, the changes can be in my benefit but than it wouldt be me anymore. i will be someone else, someone better probably, not myself anymore. here i am this is me. love me or go away. and it hurts more than the bloody line on my leg, it hurts more than a punch into the stomach, because it came from the person who i thought was closest to me. and i can not bare to have him touch me anymore, because he will be hurtful all the way.

v istom bode som si povedala, ze to uz nikdy nechcem zazit. naposledy to bolo ponizujuce, nesmierne bolestive. nebol na mna dobry a nechcel mi urobit dobre. dokonca mi ublizil a par dni po tom som si nachadzala na nohavickach krv. ale potom prisiel ten druhy. potom ako som ja roztiahla jeho, nezne... potom co som cakala na to, kedy urobi ten krok on. nuž ano, vzdy to trochu boli, no potom to bolo iné, intímne, dolezite, bolo to citit, ze si to vazi, ze to vnima tak silno ako ja.

Pre mňa stratil akúkoľvek hodnotu ako človek... Po tom všetkom čo pre neho urobili moji rodičia... takto sa odvďačil... Peter píše: ahoj posielala si mi nieco? Sandra píše: Nie. Peter píše: mal som tu neaky balicek Peter píše: co nove doma posli neake fotos. :* Sandra píše: Som myslela, že sa najprv ospravedlníš, za to čo si narozprával o tom ako som ja dostala na školu a o tom ako moj otec skáče ako mu moja mama píska.

Vždy si ma hneval, aj keď som bola sama v byte a neprichádzal si... Nemohol si, lebo si ma nepoznal a predsa som ti kládla za vinu, že si neklopal. Hovoril si, že nechceš budiť susedov, ale ja som vedela, že je to preto, lebo si sa bál, aby ťa niekto neuvidel. Toľko si myslel iba na seba a stále to robíš. Keby ti tak nebolo jedno, že mi je zima. Keby si občas zaklopal na moje dvere, keď ma vidíš zaborenú v práci a iba mi povedal, dnes ťa tiež "ľúbim" dnes si tiež výnimočná... Ale ty si ďaleko, a možno ani nie si..