Takže som sa rozhodla, že budem za ženu. Za takú tú klasickú, obyčajnú za ženu v dave.
Budem ženou, ktorá si počká na to, kým jej niekto povie "milujem ťa" potom si ho priviaže k sebe (doslova alebo obrazne) a nechá si ho, dokedy to bude comfortable.
Ale toto bude odteraz môj odrazový mostík, moja podmienka, tak som sa rozhodla včera alebo niekedy minulý týždeň. Miluješ ma? Dobre, skusme sa tolerovať? Nemiluješ? Hm... no smola.. "gotta move on"...
Svet je plný mužov, pavúkov a mravcov. Ak by som sa potrápila, našla by som veľa rovnakých, spoločných znakov, ale toto nebudem rozoberať.
Láska je jediná záruka, ktorá zaručene nefunguje... takže naozaj neviem o čo mi vlastne ide... Povie ti, že ťa bude milovať celý život a stratí sa po prvom otočení ciferníka na hodinách... Tak načo veriť? Ale ak to počuješ, máš aspoň dôvod... Môžeš si povedať: hej, ale povedal, že ma ľúbi, bola som hlúpa, že som verila, ale povedal to... mám teda dôvod na utrpenie..
som to ja ale čudáčka
Takže až potom budem k niekomu zaviazaná
13.04.2008 22:45:13
Nemienim sa tváriť ako stratená žena, vyberať si opatrne a už vôbec nemám chuť sa tváriť, že mi nezáleží na lacných vyznaniach. Mám za sebou už fázu pokojnej puberty, dokonca aj to obdobie, kedy som sa odmietala viazať na každého a všetko (toto ma síce prešlo iba nedávno, ale nahradilo iné), nastáva obdobie pokojných vzťahov. Tak som sa včera rozhodla. Alebo minulý ťýždeň niekedy.
Komentáre
Nie cudacka