Nechcela som sa hrať na niečo, čo nie som... Vedel, že neznesiem bolesť, vedel, že sa nevyzlečiem, že to nesmie byť sexuálne. Prevážiť ma mohol iba tým, že bude dominantnejší ako ja.
Smola bola v tom, že mu nestačilo byť dominantný, potreboval si to vydobiť silou. Údermi, bolesťou. Neponížil ma, nie tak ako by som si to bola predstavovala ja, nie tak, aby to vzrušilo mňa.... Princím dodržal, urobil si dobre, nezáležalo mu na mne. Ani ako na žene, ani ako na subke.
Bolelo to.. boleli ma zviazané prsia, boleli ma ruky priviazané za chrbtom stoličky, boleli ma nohy od plastu, ktorým ma udieral, kolená od kľačania a oči...
Po nejakom čase nereagoval na moje slzy, stopky ani na prosby, aby prestal, aby spomalil, aby svoje údery zjemnil...
Vtedy som ho už nevnímala ako dominantného, nedokázal dodržať sľub, nevedel prestať, ako sa patrilo a nevedel nič... V mojich očiach klesol, keď ma prestal rešpektovať ako partnera v hre. Bola som mimo, vylúčil ma z nej. Dokonca som chvíľu mala pocit, že už nie som súčasťou jeho fantázií...
Tak som to skončila, zavrela za ním dvere a odišla...
Komentáre
..tak toto je niečo nad môj pochop..
hmm hmm
tak