sandra

kracas temnou cestou za sebou nechavas cierny mrak kracas temnou cestou a nechavas ma tak necitit bolest, necitit strach teply potok vo vlasocnici steka po nohach zdreveneny jazyk sa mlandravo plazi natahuje cas po slovach hovori spenenym dychom hovori o nestasti, hovori zbohom otvara oci, cisti ich solou zatvara dvere, cloní okná a v kute v kute sa plazi za tym jednym poslednym nie.