Niektoré máme život dostatočne nabitý a komplikovaný na to, aby sme sa zaťažovali ešte aj historkami z manželského života...
Veď už som sa predsa rozhodla, že do toho pôjdem. Som si vedomá následkov a ochotná urobiť všetky opatrenia, aby sa im predišlo.
Čo ešte? Hádam nestačí, že som druhá? Hádam ešte potrebujem vedieť všetko o tej prvej, aby som mohla odovzať informácie tretej?
Naozaj mi stačí hodina, možno dve. Všetko, čo od seba potrebujeme dostať sa do tohto času zmestí. Stačí predsa pár metrov povrazu a možno nejaká reťaz. Nepotrebujem láskavé bozky z milosti (lebo niekto raz povedal, že práve na tom mi záleží) ani nežné dotyky. Poslušne mi nasadíš rukavicu a počkáš, kým sa budem obťažovať a venovať sa tvojmu panenskému otvoru. Vieš, že sa ti to bude páčiť a už teraz myslíš na to, ako veľmi a či to bude bolieť...
Úplne mi bude stačiť, ak si to budem môcť užiť rovnako... Bez ducha tej prvej, stojacej vo dverách.
Prečo máte tendenciu prenášať na nás zodpovednosť, v pohode jej unesiete aj za nás, my sa musíme iba tváriť dostatočne presvedčivo.
Moja zodpovednosť sa týka iba trestu, koženého bičíka a kusu lepiacej pásky, ktorá bude obopínať tvoje ústa....
... tak už prosím ťa mlč.
My, ktoré vám vychovávame mužov...
31.10.2007 15:25:36
... a ak sa na to už raz podujmeme, nech je to teda aspoň hladké a jednoduché. Jediný problém je v tom, že ak žena podvádza, väčšinou vie rodné meno matky svojho milenca skôr, ako sa dozvie aký je v posteli... U mužov je to naopak. Verte-neverte, niektoré sme v kútiku duše mužmi...
Komentáre
hm?
kvietok...
tak neviem
Coze?