Sex bola vec, na ktorú som ja mala čas. Veľa času... Po nejakom čase, sa už ale preniknutie nedá odkladať. Ak sa k tomu pripojí aj tá romantika z očakávania.... No dá sa...
Ale sklamanie, ktoré nasleduje potom :)))) pamätám sa, že keď som sa už spamätala z tej bolesti, ktorá sa mi draha zospodu až kamsi do stredu brucha, tak som si sama pre seba povedala:
- Toto je všetko?
On si vzdychal a potil sa, a ja som tam ležala na chrbáte a rozmýšľala, kedy sa to tak asi skončí...
No koniec nepriniesol žiadnu úľavu... krv sa valila doslova prúdom. Bola všade na nohách, na ňom, na prestieradlách, všade.
Ešte aj pár dní potom som cítila, že niečo nie je v poriadku... Alebo som len chcela veriť tomu, že všetko sa proste raz zmení, že prídu aj lepšie časy.. len to bude chvíľku trvať....
Sandrino prvýkrát....
22.02.2008 17:08:39
Panici... Nechávajú si to a nechávajú ... zvyšujú svoje nároky a očakávania a potom sú strašne ale hrozne sklamaní. Chudáčikovia, ktorí sa na to chceli tešiť a skončili ako ja... V bolestiach a krvi, opustená a sama... Každý už počul príbehy žien, ktoré ani nevedeli ako o to prišli... no dnes si ja nalievam pohár čistého vína a hovorím... radšej mesiac menštruačných bolestí ako toto zažiť ešte raz!
Komentáre
a verím,že prišli ;)
snáď prišli ;-)
tak tak...
hm..
ale teraz vdaka bohu ma uzasneho milenca a lasku....))
uff