Prekročil hranicu a ani mu to nebolo dostatočne ľúto. Údery prichádzali jeden po druhom, bez meškania, bez dlhého otáľania, bez akýchkoľvek emócií. Všetko sa dialo presne tak ako sa malo... bez slov.
Som príliš nahnevaná na to, aby som vysvetľovala, čo si dovolil a ako veľmi ma nahneval... On hovoril. Potom už hovoril, ospravedlňoval sa a možno mu bolo ľúto aspoň trochu. No stále som nebola spokojná. Potom sa rozplakal. Nie, nebolo to od bolesti, kdeže....
Trest už uplynul a on ostal priviazaný v kúte a ja som si šla lakovať nechty.
Ticho som si pozrela správy a on fňukal. Vedel, že keby prehovoril bez vyzvania, bez položenia otázky, znásobil by môj hnev. Tak fňukal... tíško... Po dvojitej dávke správ a po druhej vstve laku na nechtoch som sa bez toho, aby som sa pozrela jeho smerom opýtala:
- Tak už vieš kedy máš prísť?
Najprv potichúčky priadol o tom, ako veľmi ho to mrzí a že si zaslúžil trest, ktorý dostal... Potom sa priplazil k mojim nohám a položil si hlavu blízko nich. Vedel, že sa ich nesmie dotknúť, takú odmenu si nezaslúžil.
Ešte dlho potom, čo skončil môj večerný program ticho ronil slzy. Ustlal si pod mojom posteľou a ráno, kým som sa zobudila pripravil raňajky a nakrájal pomaranče na kocky.
Meškanie netolerujem... On plakal... Hlasno a po chvíli len tíško fňukal...
07.01.2008 18:42:29
Tak bolo obdobie, kedy som čakala a hnevala som sa "pro forma" ale už nie. Netolerujem to, keď ma niekto necháva čakať a 15 minút je limit, ktorý sa nesmie prekročiť. Tak som mu šla hneď povedať, aby sa vyzliekol, vyšiel von a vyzeral si prút zo smutnej vŕby. Nebudem si spinit bic s niekym, kto ma nerešpektuje. Ani ako priateľku ani ako madam. Na lavicu prestieram biele prestieradlo, aby na ňom bolo vindo stopy po treste.
Komentáre
a na zemi máš dlažbu
Ja len,či mu nebola kosa ;)
teide
a