sandra

Žiadna ruža nekvitne celý rok... Tá naša asi mala rozkvitnúť iba pre toto horúce leto. O pár týždňov už budem iba spomínať na povrazy a pásky... Nikdy som vlastne nemala žiadnu "letnú lásku" takže nová skúsenosť pre mňa. No kým už nadobro zanevriem na subíka, musím sa ešte vypísať zo včerajšieho stretnutia, z tmy, bolesti a sklamania....

Bozkávali sme sa celou cestou na tretie poschodie. Opierali sme jeden druhého o zábradlie a zrážali sme sa na kolená na medzi poschodiach. Opretá o dvere našej izby som hľadala kľúčik a snažila sa nemyslieť na jeho pery prisaté na krku. Otočila som sa, aby som odomkla dvere. Pritlačil ruky na moj krk a zacítila som jeho zuby... Teraz už nebolo cesty späť.

Do šiestej sme sa váľali po sebe. Na balkóne, chvíľu na zemi a skončili sme klasicky - v posteli. Po nejakom čase som cítila, ako zo mňa vyprchávala alkohol a ako sa dostávam znovu do formy. Nebola som unavená a stále jasnejšie som vnímala každý jeho pohyb, jeho pery a jazyk na mojich prštekoch na nohách i medzi nimi.

Dohodli sme sa, že kvôli oslave narodením svojho kolegu príde až v sobotu a ostane na jednu noc. Ja som si v piatok urobila romantický večer s kolegami z práce. Popíjali sme víno a robili sme sa žarty z pána Libora Boučka, ktorého sme v to ráno stretli na raňajkách. O 2:55 mi do tmy mojej hotelovej izby zazvonil mobil.