My, ktoré vám vychovávame mužov...
... a ak sa na to už raz podujmeme, nech je to teda aspoň hladké a jednoduché. Jediný problém je v tom, že ak žena podvádza, väčšinou vie rodné meno matky svojho milenca skôr, ako sa dozvie aký je v posteli... U mužov je to naopak. Verte-neverte, niektoré sme v kútiku duše mužmi...
V jeho očiach bolo vidieť viac ako len oddanosť...
Dajme tomu, že takých tých úplných psích submisívnych mužov nemusím. Niekedy mi prekáža tá ich neustála potreba príkazov, keď stále potrebujú niekoho poslúchať, stále chcú, čakajú na nejaký príkaz. Ale keď niekedy zazriem ochotu podrobiť sa, neschopnosť čeliť môjmu pohľadu, vtedy viem, že som ho našla.
Môj šofér....
Viezol ma na letisko. Urobil pritom veľmi veľa chýb. Priniesol minerálku, ale hudba mu vôbec nevyšla, dvere auta na mojej strane, boli ako odpadkový kôš...
Ohnutý penis?
Sú ich hromady, dlhé, krátke, rovné a krivé... No na vlastnej "koži" som ho zažila len nedávno. Chlapec je športovec (nechápem prečo práve na mňa idú také typy) horolezec, záchranár a čo ja viem čo ešte... Akurát to má rád: dostať po zadku :)
Nechcem sa deliť.... II.
Nebudem a nechcem byť milenkou. Nie vo vzťahu "manželstva"...? To sa mám naozaj pozerať na jeho obrúčku, kým ho pošlem do ľadovej sprchy alebo mu prikážem kľačať mi pri nohách? Ak sa rozhodnem "usadiť" očakávam celý "balík služieb". Nehu, tvrdosť, život a aj niekoho, kto mi bude v noci hriať nohy alebo chrbát.