sandra

... že chcem ísť do postele. Nie preto, že ma bolí hlava, nie preto, že chcem cítiť teplo postele. Niekedy mi stačí, keď viem, že tam budeš. Aj keď tam nie si. Môžeš byť na milióny kilometrov vzdialený a predsa si tam. Keď zavriem očí cítim ťa. Ako si jemne položíš hlavu na moje prsia, ako sa ma dotýkaš. Stačí, že zavriem oči... a cítim všetko čo by sa mohlo stať. Otvorene priznávam, že niekedy mi ani tvoje fyzické telo nechýba, keď viem, že myšienka na teba je dostatočne fyzická, aby ma zasýtila.

Začalo popŕchať... nič vážne, dokonca príjemné po celodennom sparne. Cítila som všetky kvapky na tvári a snažila som sa ich zbaviť. Pristúpil tesne ku mne a pobozkal mi nos. Rozpršalo sa... Voda po nás stekala a ja som začala vykrikovať, ako som cítila vodu stekať po chrbtici. Dal si dolu tričko a urobil z neho dáždnik nad našimi hlavami. Voda nás čoskoro predbehla a premočila náš provizórny pavilónik. Vtedy sme našli malú striešku, pod ktorú sme sa schovali. Zvuky dažďa silneli, mokrí sme už boli... prečkať dážď v nečinnosti sa nám ale nechcelo.

Na boku som snivala o ostrovoch a kamenitej plazi, ked som pocitila jeho ruku ako mi prechadza od krku na chrbat a znovu naspat... Ked som ho chytila za zapastie, prisal sa mi na krk, jemne ho bozkaval a hovoril: nie, macicka, dnes to nebude po tvojom, dnes si ta vezmem nezne a uplne sam....