sandra

Neotvoril si sa ani predo mnou. Uzavrel si svoju dušu do tmy. Hovoríš, že by si ma vzal do zafajčenej putyky a pritom dobre viem, ako neznášaš cigaretový dym. A predsava, že by som tam sama fajčila a pritom si opierala hlavu o teba je ti odporná. Dokonca je ti pri tej predstave zle. A potom ma držíš za ruku, keď kráčame po ulici, ale dotýkaš sa ma iba prstami. Ako by si sa bál pocítiť moju dlaň. Nič medzi nami nie je, aj keď sme si už raz dávno vymenili tie slová o láske. Keď sme si povedali "milujem ťa" nebolo to o doživotnom, nekonečnom, v dobrom i zlom... bla bla... nie... bol to momentálny pocit, ale si ďaleko. Nezrádzaš a trochu sa bojíš. Nesľubuješ a nehovoríš. Raz ti stačilo a stačilo aj mne. Ak by si to povedal znovu, môj svet by sa otočil. Moje póly by sa stretli v strede a nič by nebolo ako predtým.

Tak som znovu o jednu prišla. A odvtedy, čo som si splnila sen ich minulo už toľko... Ostávali naplnené slovami o vzrušení a pocitoch, ktoré skrývame sme nehovorili. Už som si povedala, že nože nechám na pokoji, a ostanem pri tom... Cítim sa potrestaná a cítim sa tak právom. Nie všetci môžeme o sebe rozhodovať, dokonca ani na Katku sa neviem hnevať, že ma zdržiavala, kým sa to dalo. Nevezmem ho, ostane v zásuvke pri ostatnom riade, dnes sa s tým vyrovnám inak. Vypíšem sa z toho... otvorím potom ochytaný zošit a jemu poviem, čo môže vedieť iba on...

Nemienim sa tváriť ako stratená žena, vyberať si opatrne a už vôbec nemám chuť sa tváriť, že mi nezáleží na lacných vyznaniach. Mám za sebou už fázu pokojnej puberty, dokonca aj to obdobie, kedy som sa odmietala viazať na každého a všetko (toto ma síce prešlo iba nedávno, ale nahradilo iné), nastáva obdobie pokojných vzťahov. Tak som sa včera rozhodla. Alebo minulý ťýždeň niekedy.

Keď sa on hral a naťahoval ma a ja som potom zvykla plakať do vankúša. Vtedy som sa cítila ako malé dieťa. Aj teraz sa niekedy tak cítim, ak odo mňa niekto takto odlúči. Poznám takých, ktorí tvrdia, že aj najmenšie zaváhanie si prekladajú ako nezáujem. Ja som ako nezáujem vnímala zbytočné dlhé naťahovania. Poď bližšie aj tak na mňa nedosiahneš. Ale raz musí pasca sklapnúť.

Aby prišiel a aby to bolo ako prvýkrát. Aby sme sedeli na stoličkách vedľa seba a hľadali zámienky na dotyky. Vo vzduchu by bolo cítiť napätie, vznášali by sa v ňom všetky naše túžby. Veľa vecí by ostalo nevyslovených, obaja by sme vedeli, že sme tu jeden pre druhého iba tentokrát. Jeho dotyky by boli nežné ale i silné. Objal by ma silou železného sveráku a nepustil by ma, kým by som vládala dýchať. Odopierali by sme si seba a zároveň by sme chceli byť veľmi blízko. Splnili by sme si sny, ktoré boli zatiaľ iba vyslovené potichucky....

pripomína zvláštne divadelné predstavenie, ktoré som raz dostala na narodeniny. Zranená, zlomená ale veselá hľadala... Našla niečo, čomu sa jej v komunite hovorí "nesplnený sen". Romanticky povedané, nikdy si nemyslela, že sa nechá zaviesť do (stále predýchava to slovo) vzťahu s človekom, ktorý nespĺňa všetky tie podmienky, ktoré si stanovila po rozchode. A predsa. Všetci hovoria, že sa viac smeje a vraj je dokonca šťastná. Napriek tomu, že normálne má strach z dotykov a muži ju privádzajú do rozpakov, odrazu sa vie správať.

Aj teraz... rozrevala ma jedina otazka. "cely tvoj zivot sa kruti okolo toho aby si si niekoho nasla?". Ale takto dobre som sa nezviezla uz dlho. Asi makknem. A mozno som naozaj iba pateticka. Mozno naozaj iba otvorene balim. Mozno naozaj chcem niekoho najst. Tak sa teraz budem citit ako chudera. Nebudem sa uz v zivote pred tebou takto ponizovat, chcem aby si to vedel. Chcem si nechat co mam... nepotrebujem nikoho ineho, mam vsetko co mam.

Panici... Nechávajú si to a nechávajú ... zvyšujú svoje nároky a očakávania a potom sú strašne ale hrozne sklamaní. Chudáčikovia, ktorí sa na to chceli tešiť a skončili ako ja... V bolestiach a krvi, opustená a sama... Každý už počul príbehy žien, ktoré ani nevedeli ako o to prišli... no dnes si ja nalievam pohár čistého vína a hovorím... radšej mesiac menštruačných bolestí ako toto zažiť ešte raz!

About not having what you want. Im not in love or anything, but I cant really have him. Just the type of man that I would like to have next to me, close to me. Not because how he looks like or what he does, just because he is who he is... he says what he means and everything around him is totally easy. Being with him makes me crazy:) Sexual tension between us is tempting and he can be persistent to get what he wants. And surprisingly it doesnt bug me at all...

Ivana kričí do telefónu: Normálne mi povedal, že si honí na moju fotku!!!

If the answer was somewhere "over the rainbow" believe me, that I will go to look for it...

Tak bolo obdobie, kedy som čakala a hnevala som sa "pro forma" ale už nie. Netolerujem to, keď ma niekto necháva čakať a 15 minút je limit, ktorý sa nesmie prekročiť. Tak som mu šla hneď povedať, aby sa vyzliekol, vyšiel von a vyzeral si prút zo smutnej vŕby. Nebudem si spinit bic s niekym, kto ma nerešpektuje. Ani ako priateľku ani ako madam. Na lavicu prestieram biele prestieradlo, aby na ňom bolo vindo stopy po treste.

Poznám to veľmi dobre. Otočím kľúčom v aute a zo skrinky sa ozve "tuk tuk tuk tuk" velmi rychle a nekompromisne. Zdochla bateria. treba kúpiť novú... Auto je nepoužitelné... v troskach... To iste sa stane vo vztahu.. Baterka skoncila... Treba novu??? Prečo?

Bolo to veľmi dávno. Mala som osmenásť možno o niečo viac. Môj prvý, veľmi milý, veľmi nesebavedomý priateľ mi navrhol, že môžeme vyskúšať niečo viac... Jeho predstava oralneho sexu bola asi taká, že on "čítal" na internete, že "tu niekde" je taky bod, ktorý by mal ženu stimulovať najviac...

Ivane nerozumiem... Má chalana už niekoľko rokov.. skoro šesť, ak dobre rátam. Bola to ona, ktorá vkuse hovorila o tom, ako chce čakať so sexom až do svadby a ako by sa nikdy nikomu nepodvolila... No samozrejme, že sa podvolila. Po štyroch rokoch s ním začala spávať... Po ďalších dvoch začala správať s kadekým...? Prečo sa teda s Maťom nerozíde a neužíva si ako "slobodná žena"?

Lebo ľudia si myslia, že na tom nezáleží... Ale je to hlúposť. Zlý sex sa dá prežiť, nejako. Ak chlap nevie vylízať, tak je to nepríjmené a smutné, ale zas sa to dá nejako vydržať. Ale ak sa nevie bozkávať, tak to je nešťastie. Na druhej strane sa to dá predpokladať aj v opačnom smere. Ak sa nevie bozkávať, určite nebude vedieť lízať. Sex je o niečom inom.. Za ten si zodpovedá každý sám.

Všetko ma svoj čas...

Nevedela som, čo sa to deje. Stále mi v ušiach hučalo z posledného stretnutia, z obojku na krku, ktorý mi pripol, cítila som ako mi pod ním bije srdce a ako sa snažím znieť normálne, no slová, akoby prichádzali z ďaleka... No to, čo nasledovalo, ma vystrašilo, zničilo a dá sa povedať, že mi to ublížilo....

Vyzleč sa a tamto si kľakni! Bez otázok...! Kam to pozeráš?! Kto ti dovolil zdvihnúť hlavu? Pokoril sa teda, sklonil hlavu ale keď zacítil šatku na očiach usmial sa...

Asi preto, lebo sme sa stále nepoučili. Nepoučil nás ani Paul Potts ani žiadna rozprávka o kráske a zvierati :) Možno preto, že sa na konci nekoná žiaden zázračný prerod a všetko je zbytočné...